Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. je literárna vedkyňa, germanistka, slavistka, spisovateľka, prozaička, poetka, esejistka, publicistka a vysokoškolská pedagogička.
Profesorka Mária Bátorová je popredná slovenská literárna vedkyňa, ktorá vo svojich monografiách a štúdiách reflektuje problematiku tabuizovaných tém slovenskej literárnej histórie 20. storočia, novou komparatistickou metódou pomenúva miesto slovenskej literárnej moderny v kontexte európskej literárnej moderny a zaoberá sa aj súčasnou slovenskou a nemeckou literatúrou a kultúrou.Knižne mohla publikovať až po roku 1989.Známa je aj ako autorka umeleckej literatúry, v ktorej ako jedna z prvých zobrazila epickým spôsobom udalosti Nežnej revolúcie (november 1989). Diela Márie Bátorovej vyšli nielen v slovenčine, ale aj vo viacerých svetových jazykoch.

Štúdiá a vzdelanie

Mária Bátorová základnú a strednú školu vychodila v Čadci, kde aj zmaturovala (1969). V rokoch 1969 - 1974 študovala germanistiku a slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Martina Luthera v Halle v Nemecku (1973/74). Hodnosť doktorky filozofie (PhDr.) dosiahla na Katedre germanistiky FiF UK v Bratislave po rigoróznom pokračovaní roku 1977 (rigorózna práca: Das Leben und Werk von Nelly Sachs - Život a dielo Nelly Sachsovej). Vedeckú hodnosť kandidátky vied (CSc.) obhájila roku 1988 kandidátskou dizertáciou o literatúre a kultúre vojnového obdobia na Slovensku (knižne: Roky úzkosti a vzopätia. Bratislava: Causa editio, 1992). Na docentku (doc.) sa habilitovala na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici roku 2000 (habilitačná práca: Duchovné konštanty slovenskej literatúry 20. storočia). Vedeckú hodnosť doktorky vied (DrSc.) obhájila v Ústave svetovej literatúry SAV Bratislava v roku 2001 (doktorská dizertácia - knižne: Jozef Cíger-Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, 2000; doplnené a prepracované v nemčine: Bátorová, M.: J. Cíger-Hronský und die Moderne. Frankfurt am Main - Berlin - Bern - Bruxelles - New York - Oxford - Wien: Peter Lang Verlag, 2004). Profesorské konanie absolvovala a titul profesorky (prof.) získala roku 2006 na Masarykovej univerzite v Brne (knižne: Bátorová, M.: Paradoxy Pavla Straussa. Bratislava: Petrus, 2006).

Vedecké a pedagogické pôsobenie na Slovensku

V rokoch 1974 - 1975 Mária Bátorová pôsobila ako odborná asistentka v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. V rokoch 1975 - 1985 bola stredoškolskou profesorkou na gymnáziu v Nitre. V rokoch 1985 - 1988 pôsobila ako interná vedecká ašpirantka a v rokoch 1989 - 1995 ako vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave v oddelení teórie a dejín slovenskej literatúry. Od roku 1999 pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave ako samostatná vedecká pracovníčka a od roku 2001 vedúca vedecká pracovníčka. Od roku 2005 je v ústave vo vednom odbore Literárna veda, Teória a dejiny slovenskej literatúry, Teória a dejiny konkrétnych národných literatúr (odbor 2.1.23) garantka a predsedníčka Spoločnej odborovej komisie pre nový typ denného štúdia a od roku 2007 predsedníčka Spoločnej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác (DrSc.).
V rokoch 1994 - 1995 a 1998 - 2005 externe prednášala na Katedre slovenskej literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Viedla doktorandské štúdium, semináre a prednášky na tému Medzivojnová slovenská literatúra, Literárna moderna, diplomové práce. V roku 2005 bola na PdF UK členkou štátnicovej komisie a garantkou doktorandského štúdia v odbore Teória a dejiny slovenskej literatúry. V roku 2008 viedla prednášky a semináre na tému Vývin umeleckého myslenia na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Pred novembrom 1989 vystúpila na konferencii Vojna v umení - umenie vo vojne s prednáškou Reflexia doby v slovenskom kultúrnom a literárnom živote rokov 1938 - 1945 (D. Tatarka a jeho novela Pach) v Umenovednom ústave SAV (26. 5. 1988).
Nasledujúcich 20 rokov sa aktívne zúčastnila na 30 sympóziách a kolokviách v Slovenskej republike.

Pôsobenie v zahraničí

a) vedecko-výskumné ústavy

• Roku 1991 absolvovala 2-týždenný študijný pobyt vo Švédsku na Kráľovskej akadémii v Štokholme (Kungliga Akademia Stockholm).
• Roku 1993 absolvovala 2-týždenný študijný pobyt v Rakúskom vedeckom inštitúte pre literatúru vo Viedni (Österreichische Gesellschaft Institut für Literatur Wien).
• Roku 2002 absolvovala 1-mesačný a roku 2004 a 2006 dvojmesačné študijné pobyty (DFG) v Rakúskej akadémii vied vo Viedni (Österreichische Akademie der Wissenschaften Wien).

b) univerzity

• Roku 1992 absolvovala 3-mesačný štipendijný pobyt (DAAD Stipendium) v Nemecku v Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne (Institut für Slavistik der Humboldt Universität zu Berlin).
• V rokoch 1995 - 1998 bola na pracovnom pobyte v Nemecku ako hosťujúca docentka (Gastdozent) dejín slovenskej literatúry a roku 2001 na štipendijnom pobyte (DAAD Stipendium) v Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom (Slavisches Institut der Universität zu Köln).
• Roku 2002 absolvovala 2-mesačný štipendijný pobyt (DFG Stipendium) v Inštitúte slavistiky pri Univerzite Georga-Augusta v Göttingene (Institut für Slavistik an der Georg-August Universität Göttingen).
• Roku 2004 pôsobila na 1-mesačnom štipendijnom pobyte (DFG Stipendium) v Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom (Slavisches Institut der Universität zu Köln).
• Roku 2007 absolvovala týždenný pracovný pobyt na Univerzite J. W. Goetheho vo Frankfurte nad Mohanom (J. W. Goethe Universität Frankfurt am Main 2007).

Počas zahraničných študijných pobytov viedla prednášky na uvedených univerzitách, ako aj na Východoeurópskom inštitúte Univerzity v Berlíne (Osteuropa Institut an der Freien Universität zu Berlin).
Od 2008 je členka Odborovej rady denného štúdia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V súčasnosti vedie v Ústave slavistiky na Masarykovej univerzite v Brne externé semestrálne prednášky a semináre na tému Stredoeurópska literárna moderna.

c) vedecké sympóziá a konferencie

V rámci aktívnej účasti na svetových vedeckých kongresoch predniesla na XIII. medzinárodnom zjazde slavistov v Ľubľane príspevok na tému Typologische Zusammenhänge der slowakischen literarischen Moderne im slavischen und europäischen Kontext (Typologické súvislosti slovenskej literárnej moderny v slovanskom a európskom kontexte).
Za slovenskú stranu bola spoluorganizátorkou a garantkou medzinárodných sympózií a kolokvií v zahraničí, kde vystúpila aj s referátmi:

• Der moderne slovakische Roman (Moderný slovenský román) - na nemecko-slovenskom kolokviu v Slavistickom inštitúte pri Univerzite Georga-Augusta v Göttingene (Institut für Slavistik an der Georg-August Universität Göttingen) roku 1995
• Andreas Búr - Genie oder Magier (Andreas Búr - génius alebo mág) - na nemecko-slovenskom kolokviu v Slavistickom inštitúte Univerzity v Kolíne nad Rýnom (Slavisches Institut der Universität zu Köln) roku 1998.

Od roku 1990 sa zúčastnila na 16 zahraničných konferenciách, kde vystúpila s referátmi o slovenskej literatúre 20. storočia, najmä o slovenskej literárnej moderne medzivojnového obdobia a jej súvislostiach v kontexte európskej literárnej moderny, o tabuizovaných témach v slovenskej literatúre obdobia 2. svetovej vojny a v povojnovom období, ale aj o súčasnej slovenskej literatúre.

Literárnovedná činnosť a vedecko-výskumné zameranie

Vedecko-výskumná činnosť prof. Márie Bátorovej pozostáva zo základného literárnohistorického výskumu materiálových štúdií k problematike slovenskej literárnej moderny a na to nadväzujúcich komparatistických štúdií, ktoré túto problematiku začleňujú do vývinového procesu moderny v európskom kontexte.

Vo svojich prácach sa ako vedkyňa zaoberá najmä:

• predtým tabuizovanými literárnovednými témami (Biele miesta v slovenskej literatúre, 1991, spoluautorka s J. Hviščom, V. Marčokom a V. Petríkom; Roky úzkosti a vzopätia, 1992, a i.)
• komparatívnym výskumom slovenskej literárnej moderny a jej začlenením do európskej literárnej moderny (J. Cíger-Hronský a moderna - Mýtus a mytológia v literatúre, 2000; Paradoxy Pavla Straussa, 2006; problematika slovenskej disidentskej tvorby v súvislosti s pripravovanou monografiou Dominika Tatarku, prezentovaná aj v štúdii vo vedeckom časopise Ústavu svetovej literatúry SAV World Literature Studies, 2009: „Vnútorná emigrácia“ ako gesto slobody (D. Tatarka a L. Vaculík po r. 1968), a i.).

Vedecké práce a projekty

V Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémii vied ako zodpovedná riešiteľka realizovala štyri národné - individuálne grantové vedecké projekty v programe VEGA:

• Jozef Cíger-Hronský: Dimenzie modernej slovenskej prózy (1993 - 1998), číslo projektu: 2-510-93
• Slovenský literárny expresionizmus v kontexte európskych literatúr (1999 - 2000) , č. p. 2-6002-99
• Dielo Pavla Straussa a stredoeurópska literárna moderna (2001 - 2003), č. p. 2-2113-22
• Slovenská literatúra vo vnútornej emigrácii a jej stredoeurópsky kontext (2005 - 2008) , č. p. 2/5114/5.

Bola spoluriešiteľkou dvoch medzinárodných slavistických projektov:

• slovensko-bulharský projekt Hrdina v stredoeurópskych a balkánskych literatúrach 19. a 20. storočia (zodpovedná riešiteľka za slovenskú stranu)
• rusko-nemecký projekt Encyklopédia expresionizmu (vedie prof. P. Toper, Moskovská akadémia vied).

Za Ústav svetovej literatúry SAV je aj zodpovednou riešiteľkou projektov s Masarykovou univerzitou v Brne.

Publikovanie výsledkov

Odborné a literárnovedné práce a literárne texty, ktoré publikuje doma a v zahraničí, sú súčasťou zborníkov z konferencií a literárnych antológií. Má za sebou rad prednášok o slovenskej kultúre a literatúre doma a v zahraničí. Venuje sa aj esejistike, literárnej kritike a recenzistike. Pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu často prezentuje aj na zahraničných čítaniach.

Umelecká literárna tvorba

V oblasti umeleckej literatúry Mária Bátorová knižne debutovala prózou - súborom poviedok a noviel Zvony v kameni (1993). Knihu nazvala podľa novely, ktorá bola jednou z prvých epických reakcií na udalosti Nežnej revolúcie (november 1989) v slovenskej literatúre.
Doménou jej ďalšej prozaickej tvorby sú jemné psychologické sondy do ženského sveta v mnohotvárnych príbehových premenách, ako ich prezentuje v knihách Tíš (1996), Tell (1999) a Biele steny (2003). V zbierkach je kombinovaná próza s poézia.
Výber z poézie publikovala v básnickej zbierke Púšte a oázy (2008).
Píše aj fejtóny, eseje, články a reportáže z oblasti kultúry a literárne scenáre pre malé javiskové formy.
Jej prózy a básne boli preložené do nemčiny, angličtiny, taliančiny, ruštiny, poľštiny, litovčiny, japončiny a do hindského jazyka.

Charakteristika prozaickej tvorby

„Drobnokresba priestoru ducha, intelektu a citovosti vyrastajúca na pozadí ťaživej a do istej miery krízovej životnej situácie - tak by sa v skratke dala charakterizovať prozaická tvorba spisovateľky Márie Bátorovej. Všetky utajené a naliehavé vibrácie ľudskej duše sú pretavené výraznou obraznosťou, silnou atmosférou, ktorá vťahuje čitateľa do psychického prežívania intímnej životnej situácie. Autorka však komornosť pohľadu na človeka prekračuje do širších spoločenských súvislostí.“ (Katarína Bednárová)
„Autorka od počiatku svojej tvorby skúma nielen uzavretú, priepustnú harmóniu vzťahu, lebo ona je vždy viditeľná aj zvonka, ale aj vnútorný princíp jeho trvania či zanikania. Týmto princípom je umenie žiť svoj život, svoj autentický, takpovediac plnokrvný duchovný život, v ktorom nie sú až také rozhodujúce mužské a ženské roly, ale vzájomnosť naplnenia. V poviedkach sa žije tak, aby nebol sklamaný či oklamaný sám život.“ (Dana Podracká)

Členstvo v odborných radách, spolkoch a združeniach (vedecké, umelecké rady a odborné komisie)

• Vedecká rada Ústavu svetovej literatúry SAV (od roku 2006)
• Vedecká a umelecká rada Fakulty dramatických umení Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (od roku 2003)
• Slovenská literárnovedná spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied (od roku 1985, predsedníčka v rokoch 1988 - 1992)
• Odborová rada na Masarykovej univerzite v Brne (od roku 2008)
• Predsedníčka Spoločnej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác (DrSc.) vo vednom odbore Literárna veda, Teória a dejiny slovenskej literatúry, Teória a dejiny konkrétnych národných literatúr - Slovenská komisia pre vedecké hodnosti (DrSc.) pri Ministerstve školstva SR (od roku 2007)
• Predsedníčka spoločnej grantovej komisie pre oblasti Tvorba a vydávanie pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry (4.5.2) a Tvorba a vydávanie prekladovej umeleckej literatúry (4.3.3) pri Ministerstve kultúry SR (od roku 2007)

Spisovateľské, novinárske spolky a iné združenia

• Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (od roku 1990)
• Klub nezávislých spisovateľov (od roku 1990)
• Femina - Klub slovenských spisovateliek (od roku 1992; spoluzakladateľka)
• Spolok slovenských spisovateľov (od roku 2000)
• Slovenské centrum PEN (od roku 2004; predsedníčka v rokoch 2006 - 2008)
• Slovenský syndikát novinárov (od roku 2001)
• Nepolitické hnutie Tolerancia v kultúre (od r. 1999, spoluzakladateľka; predsedníčka od roku 2000)

Redakčné rady slovenských a zahraničných literárnych časopisov

• poľský časopis Zagadnienia rodzajów literackich (vedecký časopis Univerzity v Łódži) (od roku 2005)
• World Literature Studies - vedecké periodikum Ústavu svetovej literatúry SAV (časopis do roku 2008 vychádzal pod názvom Slovak Review of World Literature Research) (od roku 2008)
• Slovenské pohľady - na literatúru život a umenie (od roku 1990)
• Penové novinky - Slovak PEN News (časopis Slovenského centra PEN) (od roku 2006)

Ocenenia

• Kanadská literárna cena Hronský ´92 za novelu Zvony v kameni (1992)
• Cena Literárneho fondu a Cena Spolku slovenských spisovateľov za zbierku poviedok Tell (1999)
• Švajčiarska literárna cena Zlaté pero 2010
• Cena Literárneho fondu a SAV za rok 2004 za knihu J. Cíger-Hronský und die Moderne (2004)

Personálna bibliografia

Mária Bátorová je autorkou štyroch domácich knižných literárnovedných monografií (tri autorské a jedna spoluautorská) a štyroch prozaických kníh a jednej básnickej zbierky. Je aj autorkou 185 odborných článkov a štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a vyše 300 recenzií beletrie a odbornej literatúry. Výberová personálna bibliografia Márie Bátorovej, výňatky z recenzií jej diela a ukážky z jej tvorby sú uverejnené na internetovej stránke Literárneho informačného centra v Bratislave pod kapitolou Autori - Osobnosti literárneho života.

Bibliografia knižných diel

• Literárna veda
• Autorské monografie
  • BÁTOROVÁ, Mária: Roky úzkosti a vzopätia. Bratislava: Causa editio, 1992. 179 s. ISBN 8085533030.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Jozef Cíger-Hronský a moderna: Mýtus a mytológia v literatúre. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, 2000. 158 s. + 8 s. obrazová príloha. ISBN 8022406139.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Paradoxy Pavla Straussa. Bratislava: Petrus, 2006. 215 s. ISBN 8089233171.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Jozef Cíger-Hronský und die Moderne. Frankfurt am Main - Berlin - Bern - Bruxelles - New York - Oxford - Wien: Peter Lang Verlag, 2004. 167 s.
     
• Spoluautorské monografie
  • HVIŠČ, Jozef - MARČOK, Viliam - BÁTOROVÁ, Mária - PETRÍK, Vladimír: Biele miesta v slovenskej literatúre. Bratislava: SPN, 1991. 260 s. ISBN 13 978-80-08-01577-6. Vlastný text: ss. 25 - 60.
     
• Próza
  • BÁTOROVÁ, Mária: Zvony v kameni. Bratislava: USPO Peter Smolík, 1993. 201 s. ISBN 8088717019.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Tíš. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1996. 150 s. ISBN 8088735424.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Tell. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999. 118 s. ISBN 80-8061-055-X.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Biele steny. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 217 s. ISBN 8080611394.
     
• * Poézia
  • BÁTOROVÁ, Mária: Púšte a oázy. Bratislava: Petrus, 2008. 137 s. ISBN 978-80-89233-35-9.
     
• Preklad
  • SABINA NAEFOVÁ: ľahký závrat/leichter Schwindel. Bratislava: Petrus, 2009. Preložila Mária Bátorová. ISBN 9788089233373.