Doc. RNDr. Stanislav Palúch, CSc. - Životopis

Stanislav Palúch sa narodil v Michalovciach 15.6.1949. Otec aj matka boli detskými lekármi. Základnú aj strednú školu absolvoval v Prešove, kde v roku 1967 zmaturoval. Popri základnej škole absolvoval prvý i druhý cyklus hudobnej školy v Prešove na dva nástroje - klavír a husle. Na absolventskom koncerte vystúpil ako sólista so školským orchestrom na oba nástroje. V školskom orchestri hral aj na violu, tú však systematicky neštudoval. Mimo hudobnej školy hral aj na gitaru v zoskupeniach po vzore Beatles či Olympic na nástroje, ktorých elektroniku si sami skonštruovali.

Počas stredoškolských štúdií sa zaujímal aj o matematiku a fyziku, viackrát vyhral krajské kolo matematickej a raz aj fyzikálnej olympiády, čo rozhodlo o jeho ďalšej profesionálnej orientácii: V rokoch 1967 – 1972 študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe odbor Teoretická kybernetika. Prvý rok štúdia ešte stačil hrať v študentskom symfonickom orchestri na violu pod vedením dnes známeho dirigenta Jaroslava Vodňanského, avšak kvôli náročnosti sa do jeho ukončenia hudbe systematicky nevenoval.

Štúdium ukončil Stanislav Palúch roku 1972 s vyznamenaním a od 1.10.1972 pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline postupne ako výskumný pracovník, vedecký pracovník a nakoniec ako vedúci výskumnej oblasti automatizácie riadiacich a informačných procesov. V roku 1973 absolvoval rigorózne konanie na MFF-UK v Prahe a získal titul RNDr. V roku 1982 ukončil vedeckú ašpirantúru na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas pôsobenia na VÚD pracoval na viacerých úlohách o optimalizácii riadenia dopravy ako riešiteľ a neskôr ako zodpovedný riešiteľ. Pod jeho vedením bol vyvinutý systém KASTOR na optimalizáciu mestskej a prímestskej autobusovej dopravy. Tento systém bol úspešne aplikovaný v desiatkach miest v Čechách a na Slovensku a prináša miliónové úspory ročne.

Od roku 1991 prešiel na Žilinskú univerzitu (predtým Vysokú školu dopravy a spojov) - Fakultu riadenia a informatiky, kde pracuje ako vedúci katedry matematických metód. V roku 1995 absolvoval habilitačné konanie a získal titul docent v odbore Aplikovaná matematika. Je autorom alebo spoluautorom jednej monografie, niekoľkých skrípt a vysokoškolských učebníc a niekoľko desiatok článkov v odborných a vedeckých periodikách. O svojich vedeckých výsledkoch referoval na viacerých medzinárodných vedeckých konferenciách a univerzitách - v Lisabone, Seville, Londýne, Leedsi - v Čechách i na Slovensku. Vychoval troch doktorandov a viedol desiatky úspešných diplomových a bakalárskych prác. Niekoľko rokov viedol študijný odbor Matematické inžinierstvo, v ktorom fakulta vychovala viacero špičkových študentov, z ktorých sa väčšina uplatnila v renomovaných firmách a organizáciách po celom svete. Zaviedol do študijného programu niekoľko moderných predmetov ako Teória informácie, Kryptografia, Teória výrobných rozvrhov. Je členom redakčných rád niekoľkých vedeckých časopisoch, členom vedeckej rady Fakulty riadenia a informatiky na Žilinskej univerzite a tiež členom vedeckej rady Fakulty manažmentu Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je prizývaným členom habilitačných a inauguračných komisií doma i v zahraničí.

Po ukončení štúdia sa vrátil k amatérskej hudbe. V roku 1973 ho vynikajúci folklórny tanečník Karol Rudinec zaviedol do kysuckého súboru Jedľovina, kde začal hrať kontru v ľudovke vedenej primášom Jaroslavom Stráňavským starším. Ten mu dal základy hry v ľudovom orchestri. Keď týždeň pred krátkym, ale dôležitým vystúpením na Morave ochorela cimbalistka, uzavrel stávku s primášom, že dva tance a dve piesne odohrá na cimbale. Stávku vyhral - vystúpenie odohral s vlastnoručne vystrúhanými paličkami na štyroch strunách. Ukázalo sa však, že problémy s obsadením, cimbalu v Jedľovine pretrvávajú, a tak začal pravidelne cvičiť a pri cimbale aj ostal. V priebehu roka sa stal uznávaným cimbalistom na Slovensku. Dostal dokonca ponuku od Poddukelského ukrajinského ľudového súboru na vtedy veľmi atraktívne niekoľkomesačné turné po kapitalistickej cudzine, čo však musel odmietnuť kvôli zamestnaniu i rodine.

Keď v roku 1975 primáš Stráňavský ohlásil ukončenie svojho pôsobenie v Jedľovine, Stanislav Palúch prešiel do súboru Stavbár, kde práve potrebovali cimbalistu. Tam účinkoval postupne s takými primášmi ako Tóno Šašinka, Janko Naništa, Zolo Baláž a Ernest Patkoló. Pre súbor Stavbár spracoval niekoľko ľudových piesní a hudbu k niekoľkým tancom. Súčasne pomáhal s detskou ľudovou hudbou v súbore Kelčovan, kde spolupracoval (a doteraz spolupracuje) s vynikajúcim slovenským (a kysuckým) folkloristom Paľom Kužmom a jeho manželkou Amálkou. Pod ich vedením získal DSF Kelčovan hlavnú cenu na Svetovom festivale detských folklórnych súborov v Mathe - Francúzsko. Okrem súboru Stavbár a Kelčovan účinkoval ako hosť v súboroch Považan, Drevár, Jedľovina a Kysučan. So týmito súbormi účinkoval v Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku a v Sicílii, v Grécku, Maďarsku, Rumunsku, Juhoslávii, Nórsku, Alžírsku a vo Veľkej Británii.

V roku 1985 začal pôsobiť v ľudovej hudbe Jaroslava Stráňavského mladšieho. S touto hudbou a sólistkou Helenkou Záhradníkovou vystupovali so samostatným hudobným programom zloženým hlavne z kysuckých piesní po celom Slovensku a nahrali LP-platňu. Po roku 1990 však Stráňavského hudba zanikla odchodom jeho vedúceho do Banskej Bystrice. V tomto období nastal tiež útlm folklórnych súborov, zhoršili sa ich materiálne a personálne podmienky a počet príležitosti na vystúpenia sa znížil. Stanislav Palúch odvtedy trvale spolupracuje len s DSF Kelčovan a Orchestrom ľudových nástrojov pri DK v Čadci.

Neodmietne však pomoc žiadnym folklórnym akciám súborov Jedľovina, Kysučan alebo Drevár v rámci svojich možností. Výberom hudobného materiálu, rozpisom partov a vedením ľudovej hudby Jedľovina sa výrazne pričinil o úspech hudobno-literárneho pásma o básnikovi Dlhomírovi Poľskom, ktoré sa konalo v mariánskom kostole r. 2009 v Kysuckom Novom Meste. Aktívne spolupracoval pri tvorbe CD-platne speváčok z Vysokej nad Kysucou pri aranžovaní hudby, samotnom nahrávaní i postprodukcii nahrávok. Aktívne ako cimbalista sa zúčastňuje odborných etnografických seminárov, ktoré vedie Paľo Kužma a ktoré ukazujú na bohatosť, členitosť, rozmanitosť a krásu folklóru na Kysuciach. Ochotou pomôcť a nezištnosťou sa stal známou a uznávanou osobnosťou folklórneho života na Kysuciach.

Stanislav Palúch je od r. 1975 ženatý, má ženu zubnú lekárku, ktorá mu toleruje časovo náročné folklórne aktivity a dvoch synov Stanislava (1977) a Petra (1981), obaja sú vynikajúci muzikanti.

Syn Stanislav absolvoval VŠMU v Bratislave u prof. Warchala a je uznávaným profesionálnym všestranným, ale najmä džezovým huslistom. Má svoju hudobnú formáciu Pacora trio. Nahral alebo spolupracoval pri nahrávaní viac než 50 CD s mnohými osobnosťami slovenskej i zahraničnej hudobnej scény (P. Breiner, Nothing but Swing Trio, Ulrichovci, Záhradníková, Kirschenrová, Mojžišová, I. Lovasz, W. Daněk atď.). Je autorom hudby k niekoľkým krátkym filmom a k jednému celovečernému a jednému detskému programu SĽUKu. V r. 2009 získal cenu Tatrabanky ako mladý hudobný talent.

Syn Peter absolvoval FRI - ŽU s vyznamenaním a cenou rektora a tiež doktorandské štúdium na tej istej fakulte. Je medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti informačných technológií - získal kvalifikáciu Cisco Certified Internetwork Expert (na Slovensku ich je 39). Okrem toho hrá na niekoľko nástrojov - stal sa absolútnym víťazom v hre na organ na medzinárodnej súťaži v Taliansku roku 1998.

Stanislav Palúch získal v roku 2010 prestížne ocenenie Osobnosť Kysúc.