prof. Dr. Ing. František Špaldon, DrSc. Narodil sa 20.7.1920 v Čadci. Absolvoval štúdium na Gymnáziu v Žiline a pokračoval vo vysokoškolských technických štúdiách (v r.1937 - 1942) na ČVUT v Prahe, neskôr na Univerzite v Zagrebe, na Univerzite v Ljubljane. Štúdium ukončil s výborným prospechom na Montanuniversität v Leobene. V r. 1943 obhájil doktorskú dizertačnú prácu v Leobene v oblasti úpravníckych technológií. V rokoch 1943 - 1952 pracoval v Handlovských uhoľných baniach, najskôr ako prevádzkový inžinier, vedúci závodu a neskôr ako hlavný inžinier bane v Novákoch.

František Špaldon v r.1951 začal pôsobiť na SVŠT v Bratislave ako externý docent, kde zriadil Katedru úpravníctva na novo vzniknutej Baníckej fakulte. Bol jedným zo zakladateľov Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach v r.1952. V tom istom roku sa stal docentom, v r.1955 zastupujúcim profesorom a v r.1957 riadnym profesorom. V r.1968 obhájil doktorskú dizertačnú prácu a v r.1980 bol zvolený a vymenovaný za člena korešpondenta SAV. Po príchode do Košíc viedol František Špaldon Katedru úpravníctva, až do r. 1983. V r. 1974 založil progresívny študijný odbor "ochrana životného prostredia v ťažkom priemysle", ktorý bol vytvorený pre tri fakulty vtedajšej VŠT v Košiciach, Banícku, Hutnícku a Strojnícku. V r. 1984 sa stal pracovníkom Baníckeho ústavu SAV, kde založil dnes s medzinárodnou autoritou pôsobiace oddelenie výskumu biotechnológií. Zúčastnil sa na mnohých svetových vedeckých fórach (Belgicko, Brazília, Bulharsko, Francúzsko, bývalá Juhoslávia, Kanada, Maďarsko, Nemecko, Švédsko, Taliansko, USA, Veľká Británia), v ktorých bol od r. 1970 do r. 1988 členom predsedníctva svetových úpravníckych kongresov.
František Špaldon nemalou mierou prispel k etablovaniu teoretických poznatkov a k ich využívaniu pri riešení úpravníckych problémov. Vedecká škola, ktorej je zakladateľom, prispela k rozvoju gravitačných a magnetických postupov a zariadení pre úpravu rúd a sekundárnych surovín, ako aj flotácie magnezitu. Vo svetovom meradle mu patrí priorita v oblasti prác venovaných urýchľovaniu sedimentácie úpravníckych kalov vplyvom makromolekulárnych flokulačných reagencií a návrh ich praktického využitia pri realizácii uzatvoreného obehu vody v úpravniach.

Z ďalších oblastí záujmu je to najmä problematika bakteriálneho lúhovania rúd neželezných kovov. V rokoch 1962 - 1988 sa František Špaldon zaoberal oblasťou úpravy magnezitu a v posledných dvadsiatich rokoch výskumom vlastností a možností využitia energetického odpadu z elektrární a teplární. V rámci Baníckej fakulty a Vysokej školy technickej zastával významné akademické funkcie. V rokoch 1953 - 1957 bol prodekanom pre pedagogiku, v rokoch 1958 - 1960 prorektorom, v rokoch 1960 - 1962 a 1966 - 1969 dekanom baníckej fakulty a v rokoch 1969 -1972 rektorom VŠT. V rámci republiky bol členom vedeckého kolégia SAV (v r.1965 - 1991), ČSAV (v r.1988 - 1991), členom predsedníctva komisií pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác v odbore úpravníctvo (v r.1967 - 1991), členom komisií pre obhajoby doktorských dizertačných prác v odbore baníctvo (v r.1970 - 1990), ako aj členom mnohých komisií a komitétov v rezortoch vedy a techniky, vysokého školstva a baníctva.

František Špaldon uverejnil viac ako 150 odborných publikácií. Je autorom množstva záverečných správ, učebníc, skrípt, pôvodných vedeckých prác, príspevkov v časopisoch a na konferenciách doma aj v zahraničí, patentov a autorských osvedčení. V tomto výpočte samostatnej i v spoluautorstve prezentovanej práce nie sú zachytené vysoké počty diplomantov, ašpirantov - doktorandov, z ktorých mnohí sú dnes neoddeliteľnou súčasťou nielen baníckej - úpravárenskej akademickej obce, ale aj obce environmentálnej. K jeho významnému životnému jubileu mu popri poďakovaní za neúnavnú celoživotnú činnosř v prospech akademickej a odbornej baníckej obce prajeme dobré zdravie a elán do ďalších rokov života v kruhu jeho najbližších a v kruhu širokej baníckej society.

Rok 2005-rok jubilujúcich dekanov BF VŠT v Košiciach.
actamont.tuke.sk/pdf/2005/n3/14herlany.pdf