Samostatnou a modernou skupinou technických stavieb boli parné píly.
19.storočie - koncom storočia sa Kysuce stávajú strediskom obchodu s drevom. Barón Popper odkupuje od grófa Esterházyho strečnianske panstvo s väčšinou kysuckých lesov a v Čadci zriaďuje lesný závod
1873 - založená barónom Popperom prvá parná píla na Kysuciach v Čadci
1889 - barón Popper zakladá v Čadci ďalšiu parnú pílu. Časť Popperovského majetku odkupujú nemeckí podnikatelia Pick a Ballestróm.
19. storočie - koncom storočia v Starej Bystrici v časti na Lánoch - Rozlevy zakladajú B. Lowy a Popper parnú pílu s pílnicou s piatimi gátrami, skracovačkamia, strojmi na výrobu parkiet / 1917 /, sušičkou, skladom guľatiny, skladom reziva, 50 zamestnancami a dvojsmennou prevádzkou
1918 pri rabovačkách v bystrickej doline boli strojné zariadenia píly poškodené a majiteľ Bernát Lowy pílu zatvára
- koncom 19. stor. v Oščadnici zriadený veľkosklad dreva s parnou pílou

Píly - technické stavby na vodný pohon, ktoré bývali často súčasťou mlynov. Píly boli jednoduché stavby väčšinou stĺpovej konštrukcie, kde horná časť - pílnica bývala zvisle obitá doskami, krytá bola dlhou sedlovou strechou pokrytou šindľom, alebo na spád zoradenými doskami.

Obilné mlyny boli zrubové jednopriestorové stavby, kryté krokvovou strechou so šindľom. Vchádzalo sa priamo do mlynice, kde boli na vyvýšenom drevenom pôjde v lube uložené mlynské kamene. Spodný mlynský kameň bol položený napevno, vrchný otáčalo vreteno roztáčané palečným kolesom upevneným na valec v osi korcového mlynského kolesa. Melivo padalo sypákom do múčnice (truhly). Novšie tam bola skriňa pytlovacieho mechanizmu na preosievanie múky. Všetky súčasti boli drevené.

Jedným z práv dedičných richtárov (šoltýsov) bolo i právo na stavbu a prevádzkovanie vodného mlyna prípadne píly. Súviselo to s potrebou mletia obilia dopestovaného na vyklčovanej pôde, ktoré sa mohlo spracovávať podľa potrieb miestnej poľnohospodárskej komunity a nebolo potrebné jeho prevážanie na miesta jestvujúcich mlynov mnohokrát značne vzdialených. Múka bola jednou zo základných potravinových komodít vtedajšieho človeka a akékoľvek zdržanie jej plynulej výroby a prísunu mohlo mať vážne následky a narušiť potravinovú sebestačnosť komunity (osady).
Mlynári okrem mletia obilia boli povinní odvádzať zemepánovi múku, vykrmovať ošípané, robotovať a podobne.

Technické stavby sú účelové stavby s technickými zariadeniami, ktoré boli poháňané ľudskou silou, vodou, vetrom. V rámci regiónu Kysuce to boli vodné a veterné mlyny, píly, valchy (výroba súkna), hámre (spracovanie miestnej ťažby železnej rudy), záboje (výroba oleja z ľanového a konopného semenca) a kováčske vyhne. Zodpovedali stavebne, konštrukčne, materiálom, technológiou stavby ľudovej stavebnej tradícii a stavali ich miestny tesári. Od konca 19. storočia do technických stavieb a zariadení prenikajú nové stavebné a konštrukčné materiály ale i pohonné médium (para), začína sa vo veľkej miere používať kov. Najstaršie a najrozšírenejšie vzhľadom na dostupnosť použitej hnacej energie boli vodotechnické zariadenia poháňané vodou.
Zánik väčšiny technických stavieb v 50-tych rokoch 20. stor. súvisí so zákazom živností a súkromného podnikania. Udržala sa hlavne malá časť kováčskych vyhní.

V rámci kysuckého regiónu sa stavali prevažne prízemné zrubové domy z guláčov. Neskôr boli guláče upravované na dvojstranne, alebo štvorstranne kresané trámy. Škáry medzi guláčmi, prípadne trámami boli vyplňované machom. Strecha bola krokvovej, alebo hambálkovej konštrukcie krytá šindľom, zakončená doskovými štítmi, dole s ostrešiami. Štíty mali niekedy dekoratívne prvky - boli členené zvislými latkami, vodorovnými profilovými lištami, polkružím s profilovou hálkou a vetracími otvormi rôznych tvarov. Ako ďalšie dekoratívne prvky sa vyskytovala ornamentálna výzdoba štítu, spodného debnenia polkružia, vápenná výzdoba okolo okien a dverí a rezby - ochranné znaky, nápisy, datovania a pod. (vid foto.)

Prírodno-hospodárske pomery Kysúc zásadne ovplyvnili charakter ľudového staviteľstva tohto obyvateľstva. Sídelné formy, ktorých urbanistickú formu podmieňoval ráz územia a ekonomicko-sociálne vzťahy, zodpovedali jednotlivým etapám osídlenia. Na základe týchto rozmanitých činiteľov sa formoval nielen celkový pôdorysný a obraz obce, ale aj samotný pôdorys domu, ráz a umiestnenie hospodárskych budov a v súvislosti s tým aj samotná forma usadlostí.