Na rozhraní letopočtu si Rímska ríša podrobuje Panóniu a keltské kmene v nej žijúce a vytvára novú provinciu, ktorej severnou hranicou sa stal Dunaj. Na západnom Slovensku sa usídľujú Kvádi, ktorí vytlačili Dákov. Územie medzi Moravou a Váhom zaberajú Markomani.

• I. storočie je bojom Rímskej ríše s germánskymi kmeňmi .
  
• 97 n.l. – Rimania porážajú germánske kmene.
  
• II. storočie je dobou budovania obranného systému Rímskej ríše na dunajskej hranici . Postupne je budovaná opevnená hranica s opernými bodmi – Devín pri Bratislave, Komárno, Stupava, Milanovce pri Nitre, Pác pri Trnave, Trenčín ( Laugaritio ). V bezprostrednej blízkosti operných bodov vznikali mestá so značnou výrobnou činnosťou a značným počtom obyvateľov ( Carnutum pri Devíne, Gerulata pri Rusovciach ). Úroveň na územiach obsadených Rimanmi stúpala ( romanizácia ).
  
• V čase panovania cisára Marka Aurélia ( 161 – 180 n.l. ) prepukli nové boje s germánskymi kmeňmi ( markomanské vojny ). Z tohto obdobia ( 179 n.l. ) pochádza aj nápis na skale v Laugaritiu ( Trenčín ) , ktorý zanechali rímske légie pri svojom ťažení na kvádskom území. Na severe Slovenska zanikla v období markomanských vojen púchovská kultúra.
  
• 182 n.l - Rímska ríša po víťazných bojoch uzatvára s Markomanmi a Kvádmi mier. Rímske légie sa z germánskeho územia ( veľká časť Slovenska ) stiahli k dunajskej hranici a Germáni uvoľňujú časť územia na severnom brehu Dunaja.
  
• 3. – 4. stor.n.l. - Priame pôsobenie Ríma na územie Slovenska sa zredukovalo, pôsobenie románskej kultúry na germánske kmene na slovenskom území však pokračuje. Germáni budovali vojenské ale i civilné stavby na rímsky spôsob.
  
• V druhej polovici 4.stor. n.l. sa znova aktivizujú útoky germánskych kmeňov na Rímsku ríšu.
  
• 375 n.l. – uzavretý mier a Rimania svoje vojenské posádky sťahujú za Dunaj čím končí rímska prítomnosť na slovenskom území.
  
• Koncom 4. storočia sa Rímska ríša delí na dve časti - Východorímsku ríšu so strediskom v Konštantinopole ( vznikol v roku 330 prestavbou starogréckeho mesta Byzantion, podľa ktorého vznikol aj názov nového cisárstva ) a Západorímsku so strediskom v Ríme. Západorímska ríša po kratšom rozkvete sa postupne dostáva do politickej a hospodárskej krízy a nedokáže vzdorovať útokom Vandalov a Germánov.
  

KYSUCE v dobe rímskej
Nástup nového tisícročia je charakterizovaný vojnovými udalosťami. Rímskej ríša postupne expanduje a jej hranice sa presúvajú až na územie dnešného Slovenska a dostáva sa do vojenských stretov s germánskymi kmeňmi.
Začiatok nášho letopočtu sa teda nesie v znamení zániku osídlených oblastí a datuje sa do prvých desaťročí nášho tisícročia, to znamená na začiatok doby rímskej ( tzv. katastrofický horizont ) Kliknutím zavriete okno
Rímsky nápis : Najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná in situ. V poslednej tretine 2. storočia rozpútal vpád germánskych kmeňov Markomanov a Kvádov jeden z najnebezpečnejších konfliktov medzi Rímskou ríšou a kmeňmi zadunajského barbarika. V roku 179, poslednom roku vojny, prenikli detašované oddiely II. légie pomocnej (II legio Adiutrix) z posádky v Aquincu (dnes Budapešť) údolím Váhu až k Laugariciu, dnešnému Trenčínu. Ich prítomnosť v okolí nášho mesta dokladá votívny latinský nápis na hradnej skale:

• VICTORIAE
  
• AVGVSTORV(m)
  
• EXERCITUS QVI LAV
  
• GARICIONE SEDIT MIL(ites)
  
• L(egionis) II DCCCLV
  
• (Marcus Valerrius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG
  
• (ionis) II AD)iutricis) CVR(avit) F(aciendum)
  

„Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.“
viac podrobností o nápise : http://www.trencin.sk/