DOBA ŽELEZNÁ 700 pred n.l. – 0 n.l.
Rozhodujúcim kovom vo výrobe sa stáva železo, čo malo vplyv i na zmeny štruktúry spoločnosti. Doba železná je delená na :

• staršiu dobu železná – dobu halštatskú 700 – 450 pred n.l.
  
• mladšiu dobu železnú - dobu laténsku 450 pred n.l. – 0 n.l.

Mladšia doba železná dostala meno podľa náleziska La Téne vo Švajčiarsku. V dobe halštatskej sa objavujú Kiméri, Tráci, Skýti.
 V dobe laténskej sa objavujú Kelti a na jej konci sa v hornatých oblastiach severného Slovenska objavuje keltský kmeň Kotínov, súbežne tu však žijú i potomkovia národov , ktorých mená nie sú známe a na časti územia Slovenska sa objavujú Dákovia. Kelti predstavujú prvé etnikum známe z historických prameňov.

KYSUCE v dobe železnej
Osídlenie Kysúc zredukované a zvyšky ľudu lužickej kultúry prežívajú hlavne v oblastiach , ktoré boli osídlené už predtým

• staršia doba železná – dobu halštatskú 700 – 450 pred n.l
• osídlenie hlavne v Radoli – Koscelisku a Vadičove - vrch Ľadonhora, kde je dokladované hradisko
• ďalšie nálezy v Krásne –Kalinove, Lopušných Pažitiach, Ochodnici, Divinka – Veľký vrch ( sídlisko ) Niektoré z nálezísk boli osídlené v dlhších časových úsekoch. – Radoľa , Horný Vadičov. Na Ľadonhore bolo vystavané opevnenie
• z neskorej doby halštatskej nálezy z Považského Chlmca a Ľadonhory ( hradisko )
• Minimum archeologických nálezov z tejto doby.
• mladšia doba železná ( laténska ) 450 rokov pred n.l. – 0 rokov n.l.

Na Kysuciach boli objavené nálezy z pred púchovského obdobia , ktoré predznamenávalo vývoj púchovskej kultúry. Vývoj ovplyvňuje keltské etnikum , čo sa prejavuje v materiálnej aj kultúrnej sfére. Na Kysuciach objavené nálezy možno zaradiť do 4. storočia pred n.l. a sú z Malého Ostrého - Zárečia. Ďalšie nálezy z doby laténskej patria už ľudu púchovskej kultúry.
Minimálne osídlenie v starších fázach tejto doby. Oživenie nastalo v 1. storočí pred n.l. keď Kysuce sú osídľované ľudom púchovskej kultúry, ktorý osídlil staré sídliská z doby lužickej kultúry , ale s rozšírením na západ. Ľudia tejto kultúry budovali hrádky, ktoré chránili obyvateľov otvorených osád. Sídliská situovali na vyššie položené miesta ( svahy, terasy, výšiny ). Ľudia tejto kultúry budovali hrádky, ktoré chránili obyvateľov otvorených osád.

Náleziská púchovskej kultúry na Kysuciach sa sústreďujú do údolia Vadičovského potoka a dolného toku Kysuce.

• opevnenie a hrádky sa našli na Prašivej, Malom Ostrom, Rochovici, na rozhraní katastrov obcí Rudinky a Vrania , v Lopušných Pažitiach ( vrch Prašivá ) a spolu so sídliskom v Zárečí a Podhuboči vytvorili najväčšiu a najvýznamnejšiu aglomeráciu ľudu púchovskej kultúry na území Kysúc
  
• chotár Kysuckého Nového Mesta – Radoľa ( Koscelisko ), Dubie, Nesluša ( sídlisko v polohe Kočky )
  
• Rudina, Rudinská - hradiská
  
• osada Suchá – črepy z grafitovej hliny, Suľkov pod Stránskym vrchom – pórovitá keramika ľudu púchovskej kultúry
  
• v Radoli nájdená brúsená kamenná sekera
  
• z tejto doby sú dokladované sídliská aj v Divinke, Považskom Chlmci a neskorolaténske mohyly na Koscelisku v Radoli.
  

Púchovská kultúra mala kladný hospodársky vplyv na vývoj Kysúc. Väčšina nálezových lokalít na Kysuciach patrí do obdobia púchovskej kultúry ( 1. storočia pred n.l. ). Po tzv. katastrofickom horizonte nedošlo už v oblasti Kysúc k obnoveniu sídel. Útlm a redukcia osídlenia sa viaže s prvými desaťročiami n.l.