Výsadou miest danou im pri zakladaní bolo i právo na držanie - prevádzkovanie remesiel. Udelenie trhovo - remeselných výsad mestu umožňovalo usadzovanie remeselníkov , tým rozvoj remesiel a následne i miest. Mestá boli na určitú dobu oslobodené od daní a obyvatelia od platenia mýta.

Do 16 storočia spadajú i začiatky združovania remesiel do cechov. Najväčší rozmach dosiahli cechy v 17. storočí. Vznik cechov podnietil rozmach remeselnej výroby a viedol k oddelenie remeselnej výroby od poľnohospodárstva.

Poslaním cechov bolo brániť a zastupovať záujmy svojich členov voči magistrátom miest, prípadne feudálnym pánom, brániť sa proti podobným organizáciam a remeselníkom tej istej, alebo príbuznej profesie, ktorí neboli členmi cechu.
Cechy vznikli pôvodne ako spolky náboženského charakteru - bratstvá jednotlivých svätých , ktoré sa postupom času pretransformovali v organizácie s presne ustáleným programom s hlavnou náplňou a zameraním - ochrana stavovských záujmov. Vznik cechov súvisel s rozvojom remesiel.
Cechy boli stavovskými organizáciami majstrov určitého remesla. Na čele cechu bol cechmajster, ktorý bol volený ostatnými majstrami cechu každý rok. Účasť na cechovom zhromaždení bola pre všetkých majstrov daného cechu povinná.

Funkcia cechmajstra bola čestnou neplatenou funkciou, z titulu ktorej patril cechmajster do poradného zboru mesta.
Voľby a riadenie cechu prebiehali podľa cechových pravidiel - artikúl. Artikuly (štatút remesla) spisoval všetky pracovné a spoločenské práva a povinnosti členov cechu, zvyklosti, nariadenia týkajúce sa výroby a jej plánovania pre každého majstra, ale i súkromného života príslušníkov cechu. Artikuly schvaľoval panovník, prípadne vrchnosť a boli podmienkou na právne uzákonnenie (uznanie) cechu ako organizácie. Okrem príslušníkov cechu nesmel nikto vykonávať príslušné remeslo v rámci mesta.

Každý cech mal okrem artikúl aj cechovú zástavu a cechové odznaky. V kostoloch mali príslušníci cechov privilegované miesta, ktoré boli označené práve cechovou zástavou.
Najdôležitejšou črtou remeselnej činnosti bolo povinné členstvo v cechovej organizácii - bez členstva sa remeslo nesmelo vykonávať. V cechoch podľa sociálneho zatriedenia boli tri stupne:

• Učeň - príprava u majstra s cieľom nadobudnutia potrebnej kvalifikácie v danom remesle po dobu 3 až 4 roky.
  Učeň býval u majstra, dostával stravu , ubytovanie, ošatenie ale nedostával mzdu. Za učenie sa platilo, pracovný deň trval 15 - 16 hodín. Počet učňov v cechu bol limitovaný.
• Tovariš - stával sa ním učeň po skončení učebného obdobia. Tovariš býval a stravoval sa u zamestnávateľa ale pracoval za úkolovú, alebo týždennú mzdu. Tovariši mali povinnú rotáciu (striedanie) majstrov - povinnú vandrovku, ktorá trvala 5 až 6 rokov.
• Majster - po povinnej vandrovke a absolvovaní skúšok (majstrovskej práce) sa z tovariša mohol stať majster. Podmienky za akých sa tovariš stával majstrom boli presne určené.

1307 - prvá zmienka o kožušníckom cechu v Košiciach

V rámci 17. - 18. storočia dochádza k najväčšiemu rozmachu cechov. Pred rokom 1526 existovalo cca 65 cechových organizácii. Na konci 17 storočia ich bolo okolo 1000. Koncom 18 storočia dochádza k útlmu cechov.

1802 - reforma cechov za panovania Františka I.

1813 - vydané vzorové cechové artikuly , ktoré obmedzovali výhody majstrov a ich rodinných príslušníkov, stanovovali pokuty, zakazovali cechové hostiny. Pri cechoch boli ustanovení komisári dohliadajúci na činnosť cechov i v oblasti hospodárskej a finančnej.

1851 - Kráľovská miestodržiteľská rada v Budíne obmedzuje práva cechov a zakazuje zakladať nové

1857 - cisárske nariadenie ruší právo cechových organizácii udeľovať živnostenské oprávnenia a začína ich udeľovať cisárska administratíva

1859 - uzákonený živnostenský poriadok zavádzajúci do remeselníckej výroby slobodu podnikania (v začiatkoch však platil len v rakúskej časti cisárstva a znamenal faktický zánik cechov v tejto časti
monarchie)

1867 - dochádza k Rakúsko - Uhorskému vyrovnaniu a vzniku dualistickej monarchie, osamostatneniu uhorskej politiky a ďalšiemu znižovaniu významu cechov

1872

• zrušenie cechov v Uhorsku - bol prijatý priemyselný zákon , ktorým zanikli cechové inštitúcie a otvorila sa cesta živnostníckemu podnikaniu
• priemyselný zákon dovoľoval slobodu živnostenského podnikania a zaviedol priemyselné (živnostenské) spolky

1884

• uhorské zákonodarstvo prevzalo zákon z roku 1859 o živnostenskom poriadku a podnikaní
• zákon stanovuje že držiteľ výučného listu môže podnikať v danom remesle, upravuje vzťahy remeselníkov a ich zamestnancov (pomocníkov) a rieši spôsob výučby učňov. Technický rozvoj koncom 19 a začiatkom 20 storočia spôsobil zánik niektorých remesiel , ktoré boli nahradené priemyselnou továrenskou výrobou.

V rámci Kysúc malo silnú cechovú základňu Kysucké Nové Mesto, pracovalo tu 9 cechových organizácii.

• 1325
  • - krajinský sudca Alexander v mene kráľa udelil osada Lethesin (Kysucké Nové Mesto) trhovo -remeselné výsady čím bolo povýšené na mestečko
  • - v meste mohli vykonávať remeslá pekári, mäsiari, ševci, kováči, kramári
  • - mesto malo právo slobodného trhu vo štvrtok
  • - pre remeslá a trh bolo mestečku udelené míľové právo (1 míľa = 8350 m) čo znamenalo , že v okruhu 1 míle mohol vykonávať remeselník remeslo len so súhlasom mestečka. Cechy boli v rámci Kysuckého Nového Mesta zakladané nasledovne :
• 1564 - ševcovský (obuvnícky) cech (artikuly z Martina a Mošoviec)
• 1616 - tkáčsky cech (artikuly zo Žiliny)
• 1624 - súkennícky a klobučnícky cech
• 1646 - mäsiarsky cech (artikuly z Trenčína)
• 1678 - hrnčiarsky (šenkovný) cech (artikuly zo Žiliny)
• 1669 - spoločný cech kováčov, mečiarov, debnárov a zámočníkov
• 1675 - kožušnícky cech (artikuly z Varína)
• 1690 - čižmársky cech (artikuly zo Žiliny)
• 1696 - krajčírsky cech (artikuly z Bytče)

Remeslá s nižšími počtami členov vytvárali spoločné cechy , prípadne ich nevytvárali vôbec / remenári , pekári, tesári, medovníkari /. Artikuly jednotlivých cechov boli zväčša preberané od starších rovnakých cechov z iných miest.

Udelenie trhovo - remeselných výsad Kysuckému Novému Mestu znamenalo postupný rozvoj na na mesto s remeselníckou orientáciou, umožnilo rozvoj remesiel, čo viedlo k usadzovanie remeselníkov a tým k zvyšovaniu ich počtov v meste.

Od 17. do začiatku 19. storočia patrilo Kysucké Nové Mesto k strediskám remeselnej výroby na severozápadnom Slovensku.

1673

• Kysucké Nové Meste má 39 majstrov
• na dolných Kysuciach bolo 12 kováčov / Kysucké Nové Mesto 11 /

1715 - Kysucké Nové Meste má 82 majstrov

1761 - Kysucké Nové Meste má 190 majstrov

1785 - Čadca má 2600 obyvateľov a z remeselníkov má 9 tkáčov a 3 kováčov

1828 - Kysucké Nové Meste má 239 majstrov

1884

• vydaný Priemyselný zákon rozoznáva
• slobodné živnosti (obchodníci)
• remeslá, pri ktorých bolo potrebný preukaz spôsobilosti vykonávať dané remeslo (murári, obuvníci, kováči, krajčíri, stolári, mäsiari, tesári a pod.)
• koncesné živnosti na ktoré udeľovala povolenie vrchnosť (hostinskí, výčapníci, vykonávanie dopravy a pod)

1884 - 1890 - v okrese Čadca bolo evidovaných 84 remeselných a 77 slobodných živností
1925

• prijatý nový živnostenský zákon
• okres Čadca má registrovaných 1124 živnostníkov

1927 - 1928

• v rámci Kysúc je registrovaných 1393 živnostníkov (488 remeselných, 487 slobodných a 250 koncesných živností)
• živnostníci boli často majiteľmi dvoch i viac živností

1900 - ťažisko živnostenského podnikania začína postupne prechádzať do oblasti obchodu a služieb
1941 - v rámci Kysúc je registrovaných 1586 živnostníkov (572 remeselných, 1122 slobodných a 351 koncesných živností)
1948 - postupná likvidácia súkromného živnostenského podnikania
1959 - na Kysuciach ostáva 35 živnostníkov
1960 - koniec súkromného živnostenského podnikania
1965 - právne úpravy znova povoľujú súkromníkom poskytovanie služieb, ktoré nestačili pokryť podniky miestneho hospodárstva (opravári, údržbári, krajčíri, obuvníci a pod)
1989 - je právne obnovené súkromné živnostenské podnikanie
1992 - do 31.12. 1992 bolo vydaných 4700 povolení na vykonávanie živností