Charakter územia Kysúc nedovoľoval sústrediť poľnohospodársku pôdu v blízkom okolí pevných sídel. Preto pri poľnostiach vo vzdialenejších častiach chotára zriaďovali si väčší gazdovia koliby (cholvarky, salaše - v súčasnosti sa dochovali v lokalite Brízgalky). Boli to dočasne obývateľné hospodárske stavby slúžiace na ustajnenie dobytka (hlavne kravy a ovce), prípadne na prvotné spracovanie surovín vznikajúcich pri chove dobytka v letnom období. Tieto objekty sa nachádzali na miestach kde mali gazdovia pasienky, lúky, prípadne stále role.

Koncom jari sa koliba osídľovala a priháňal sa dobytok a obrobili sa okolité záhony. Cyklus a charakter prác tu bol obdobný ako na stálych roliach v okolí dediny. Vyžadovalo si to však inú organizáciu práce. Vzhľadom na nedostupnosť prevažovala pri obrábaní ručná práca pomocou motyky. Sadili sa zemiaky, ovos, prípadne jačmeň.

Niekde sa dopestovávala najnutnejšia zelenina. Ostatná potrava sa dovážala z dediny. Záhony v okolí koliby obhospodarovali jej dočasní obyvatelia (starší členovia rodiny, respektíve mládež, alebo najaté sily). Na rozsiahlejšie práce (oranie, kopanie, žatva apod.) prichádzali aj ostatní členovia rodiny. Zber úrody sa nelíšil od spôsobu používaného na stálych poliach. Úrodu však bolo treba zvážať, alebo znášať dolu do dediny. V zime boli koliby prázdne.