PALEOLIT ( staršia doba kamenná – starší úsek štvrtohôr ) cca 3 mil. – 7 000 pred n.l.

Obživu v tejto dobe poskytoval lov v dnešnej dobe už vyhynutých ( pleistocénnych ) zvierat, ktoré pri svojich presunoch za potravou využívali i prechody hrebeňmi Karpát a mohli byť sledované i pravekými lovcami. Väčšinu nálezov zvyškov pleistocénnych zvierat na Kysuciach je možné zaradiť s veľkou pravdepodobnosťou do obdobia wurmskej doby ľadovej ( 70 – 20 tisíc rokov pr. n.l. )

• v štrkovitých náplavách Bystričanky ( Stará Bystrica ) sa našli kosti mamuta a pratura, spodná čeľusť nosorožca srstnatého, lopatka, úlomok sánky, zub, ramenné kosti, panvová kosť a úlomok rebra mamuta
  
• nálezy v Snežnici
  
• Krásno nad Kysucou - nálezy stoličky pleistocénneho mamuta
•  v tejto dobe boli už tieto zvieratá lovené človekom
  
• pleistocénne zvieratá pri svojich sezónnych presunoch za potravou využívali na presuny naprieč hrebeňmi Karpát priesmyky 

Osídlenie človekom z tejto doby je potvrdené v blízkosti Kysúc - v riečisku Varínky, Krasňanoch a Lysici boli nájdené rádiolaritové úštepky svedčiace o prítomnosti človeka v oblasti blízkej Kysuciam Na Kysuciach je zatiaľ nájdené minimum artefaktov potvrdzujúcich osídlenie Kysúc v tejto dobe a sú to najstaršie archeologické potvrdenie osídlenia Kysúc človekom. - silne patinovaný pazúrikový úštep z Ochodnice - rádiolaritové úštepky z Krásna nad Kysucou