V 18. storočí sa horné Kysuce vrátane Bystrickej doliny stávajú demograficky prevažujúcou časťou Kysúc. Prejavuje sa to vznikom nových farností (Zákopčie, Skalité, Lutiše, Oščadnica, Riečnica, Krásno nad Kysucou, Nová Bystrica, Raková, Čierne, Staškov, Vysoká, Makov), zriadením colného skladu a tridsiatkovej (colnej) stanice v Čadci..
Diela Mateja Bela Dejepisné a zemepisné vedomosti o súčasnom Uhorsku (dielo hlavne geografického charakteru) uvádza aj kysucké dediny, rieky, potoky, vrchy. Začiatok 18 storočia sa nesie aj na Kysuciach v znamení nárastu zbojníckej činnosti, čo bolo dané oslabením centrálnej moci, povstaniami ale hlavne zbedačovaním obyvateľstva. Veľa členov zbojníckych družín pochádzalo z Kysúc. Viď. články -> JÁNOŠÍK A ZBOJNÍCI NA KYSUCIACH, KYSUCE - VYSŤAHOVALECTVO
18. storočie sa nesie v znamení nástupu pestovania zemiakov.
1703
- poddaní obcí Raková, Staškov, Olešná, Zákopčie vyhnali svoje stáda na hraničné pasienky a začali rúbať drevo v pohraničných lesoch , proti hajdúchom tešínskeho panstva sa postavili so zbraňami
- spor sa tiahol od roku 1680 - 1682 keď Tešínske panstvo zabralo územie v Beskydách do tej doby využívané obyvateľmi štyroch kysuckých obcí a situácia sa nezlepšovala ani po sťažnostiach zaslaných Trenčianskej stolici
- tešínske panstvo využívalo pevnosť v Jablunkovskom priesmyku na kontrolu zabratého priestoru
- vzbura bola nakoniec úspešná a Tešínske panstvo po vyšetrovaniach uznalo, že sporné územie patrí do Uhorska a kysucké obce využívali územie právom
1708
- porážka kuruckých vojsk pri Trenčíne
- na Kysuciach sa ukrývali kuruckí dezertéri z ktorých časť splynula s miestnym obyvateľstvom
1713 - ťažké časy, tuhé zimy, hlad, bieda prinútili mnoho poddanských rodín z Kysúc a Oravy opustiť svoje domovy a sťahovať a do teplejších stolíc krajiny. Utekali celé skupiny rodín z určitých oblastí. Napríklad zo Zborova nad Bystricou utieklo 50 rodín , z Krásna nad Kysucou 90 rodín, z Novej Bystrice 115 rodín.
1756 - 1763
- pri sedemročnej vojne o Sliezsko stúpol vojensko-strategický význam Kysúc
- sliezska strana už v 17. storočí začína budovať obranný systém - systém pevností majúcich zabrániť útokom z Uhorska, ktoré sa budovali aj v 18. storočí
- základom systému boli Šance nad Jablunkovským priesmykom zasahoval však aj oblasť Kysúc - Svrčinovec - Staré šance - pozostatky valov a priekopou opevnenej štvorcovej plochy s dvoma bastiónmi na nárožiach, Čierne - lokalita vrch Valy -pozostatky malého predsunutého štvorcového opevnenia s priekopou a valom a na temene vrchu so zvyškami mohutného opevnenia
1767 - v Starej Bystrici zakladá gróf Windischgrätz železiareň. Až do konca feudalizmu, ale aj v nastupujúcom kapitalizme patrili Kysuce k najchudobnejším regiónom Slovenska.
1792 - 1796
- vo Veľkom Rovnom má Slovenské učené tovarišstvo pobočku, ktorú vedie Jozef Otrokôczi, ktorý pôsobil na farách v Skalitom a Kysuckom Novom Meste
- poslaním tovarišstva bolo pozdvihnúť duchovnú úroveň pospolitého ľudu a propagovať a rozširovať náučnú a osvetovú literatúru
- Kysuce boli zastúpené 27 členmi (21 duchovných, 6 svetských členov) z Čadce, Kysuckého Nového Mesta, Krásna nad Kysucou, Oščadnice, Starej a Novej Bystrice, Nesluše, Rakovej, Skalitého, Riečnice, Zákopčia, Turzovky, Vysokej
- v tovarišstve pôsobil o.i. aj František Xaver Daniš pôsobiaci ako farár na Kysuciach v rokoch 1825 - 1849 v roku1848 boli u neho na čadčianskej fare ubytovaní Štúr, Hurban a Hodža
- členom tovarišstva bol i Ján Nepomuk Derčík / 1785 - 1842 / z Čadce, cirkevný a vedecký funkcionár
- koncom storočia sa začínajú rozvíjať doplnkové zamestnania
- koniec storočia sa nesie v znamení prvej fázy vysťahovalectva z Kysúc