Až do začiatku 16. storočia je jediným panstvom na území Kysúc budatínske panstvo, okrem územia Krásna nad Kysucou, ktoré patrilo žilinskému dedičnému richtárovi. V tomto období začína vznášať nároky na časti územia Kysúc aj strečnianske panstvo.
Nárok strečnianskeho panstva na časť územia Kysúc vyplýval z toho, že obrovský chotár Krásna na Kysucou bol majetkom žilinského dedičného richtára a po vykúpení dedičného richtárstva mestom Žilina, sa v 20. rokoch 16. storočia stáva spolu s mestom Žilina súčasťou strečnianskeho panstva .
V rámci 16. storočia na popud strečnianskeho i budatínskeho panstva začína osídľovanie Kysúc Valachmi tzv. valašské osídľovanie. Prvou osadou , ktorá vznikla na valašskom práve bola v roku 1535 Klubina.
1564 - v Kysuckom Novom Mesta vzniká prvý cech na Kysuciach - cech ševcov
Viď heslá články : REMESLÁ, CECHY (REMESELNÍCKE ORGANIZÁCIE), ŽIVNOSTI, KYSUCKÉ TRHY A JARMOKY, ARCHITEKTÚRA A STAVEBNÍCTVO NA KYSUCIACH
KYSUCKÉ TECHNICKÉ ZARIADENIA / Vodné mlyny a píly, parné píly, veterné mlyny, valchy /
V rokoch 1571 až 1575 Thurzovci stavajú v Bytči zámok , ktorý sa stáva centrom bytčianskeho panstva, ktoré ovplyvňovalo vývoj časti Horných Kysúc / Turzovka a okolie /
Na horných Kysuciach sa koncom 16. a v 17. storočí uskutočnilo veľké dosídľovanie tzv. kopaničiarske osídľovanie a vzniklo 15 nových obcí (Čadca , Zákopčie, Podvysoká, Staškov, Raková, Horelica, Svrčinovec, Čierne, Skalité, Oščadnica, Zborov, Stará a Nová Bystrica, Radôstka, Riečnica a Turzovka a Vysoká založené bytčianskym panstvom)
V polovici 16. storočia začínajú Valasi budatínskeho panstva prenikať na územie strečnianskeho panstva až do okolia Čadce z čoho vznikajú medzi panstvami spory.
Po prvej polovici 17 storočia patrili obce Čadca, Raková, Staškov, Podvysoká, Horelica, Svrčinovec a Oščadnica (Podjavorské) sčasti strečnianskemu panstvu a sčasti budatínskemu . Spor prebiehal aj o Čierne, Skalité a Zákopčie. Spor skončil v roku 1798 v prospech strečnianskeho panstva.
1667 - zomiera uhorský palatín František Wesselényi pán Strečna a Tepličky nad Váhom
Valasi, ktorí osídľovali Kysuce zavádzajú salašníctvo a dávajú Kysuciam ich špecifický ráz - pestovanie oviec, kôz a dobytka a s tým súvisiacu výrobu syrov, oštiepkov a žinčice.
Osídľovanie horných Kysúc prebiehalo čiastočne z populačného prebytku obyvateľstva dolných Kysúc a v ďalšom období prichádzajú osadníci z Oravy, Sliezska i Malopoľska. Fungoval tu obojstranný osídľovací pohyb bez ohľadu na hranice štátov či panstiev.
16. - 17. storočie
- osídľovanie Kysúc je už dokladované písomne
- V roku 1680 sa na čelo proti-habsburského kuruckého povstania proti cisárovi Leopoldovi I. dostáva Imrich Tokoli na stranu ktorého sa postavili i luteráni a povstanie dostáva charakter aj náboženský keďže je zamerané i proti katolíkom. Viď článok : PROTESTANTI NA KYSUCIACH, Povstanie zasiahlo i na Kysuce.
1682 - katolícky farár v Kysuckom Novom Meste František Rukovič musel pred protestantskými povstalcami utiecť do Poľska.
1682 - august - na nedeľnej katolíckej omši v Kysuckom Novom Meste vyprovokovali protestantskí povstalci zrážku, ktorá vyústila do násilností pred ktorými musel nový farár v Kysuckom Novom Meste Juraj Anton Paľudaj utiecť i so skupinou veriacich do zámku v Budatíne. Povstalci však premohli hradnú obranu a farára Paľudaja pred zámkom sťali a časť katolíkov zmasakrovali.
1682 - v oblasti Stará Bystrica , Radôstka, Klubina sú dislokované cisárske vojská generála Schultza bojujúce proti povstalcom
Viď článok POKLAD NA KYSUCIACH