1514
- pôvodne krížová výprava proti Turkom sa zmenila na povstanie pod vedením Juraja Dóžu sikulského zemana / sedliacka vojna / - povstanie , ktoré bolo dôsledkom zhoršujúceho sa postavenia a pomerov poddaných
- povstanie bolo krvavo potlačené v rozhodujúce bitke pri Temešvári Jánom Zápoľským a nasledovalo ďaľšie zhoršenie postavenia poddaných
- povstanie nezasiahlo priamo územie Slovenska, jeho dôsledky však áno
1516
- zomiera uhorský kráľ Vladislav II. Jagelonský
- vlády za jeho 10 ročného syna Ľudovíta II. / korunovaného už v roku 1508 za uhorského kráľa / sa ujíma regentská rada zložená zo zástupcov šľachty a klérusu
1517 - nemecký kňaz Martin Luther vystúpil s kritikou katolíckej cirkvi a jeho proticirkevný protest vyvolal reakciu, ktorá zasiahla celú Európu.
1521 - Ľudovít II. Je vyhlásený za plnoletého a ujíma sa vlády
1525 - štrajk baníkov v Thurzovsko - Fugerovskom podniku medeno-rudných baní v stredoslovenskej rudnej oblasti
1526 - ozbrojené povstanie baníkov v Banskej Bystrici spojené s rabovaním a podpálením Banskej Bystrice, povstanie potlačené , vodcovia popravení
1526
- v bitke pri Moháči Osmanská ríša poráža Uhorské kráľovstvo
- v bitke pri Moháči zahynul aj Uhorský kráľ Ľudovít II. a skončila sa vláda rodu Jagelovcov v Uhorsku
- bitka pri Moháči je medzníkom medzi starovekom a novovekom
1526
- za nového uhorského kráľa je korunovaný Ján Zápoľský
- Ferdinad I. Habsburský sa stáva v tomto roku českým kráľom a podporovaný svojou sestrou kráľovnou Máriou, vdovou po Ľudovítovi II. sa uchádza o uhorský trón
- v tom istom roku uhorská opozícia voči Jánovi Zápoľskému zvolila Ferdinanda I. za uhorského kráľa
1527
- vojsko Jána Zápoľského je porazené vojskami Ferdinanda I. Habsburského
- Ferdinand Habsburský korunovaný za uhorského kráľa
1528 - Ján Zápoľský hľadá pomoc proti Ferdinandovi I. u tureckého sultána Sulejmana I. a dostáva ju
1528 - 1533 - turecká pomoc Jánovi Zápoľskému znamenala zároveň plienenie Uhorska
1530 - prvý turecký vpád na Slovensko - tisíce obyvateľov odvlečených do Turecka
1533 - osmanský vládca Sulejman I. uzatvára mier s Ferdinandom I.
1538 - Ján Zápoľský a Ferdinand I. uzatvorili vo Veľkom Varadíne mier , uznali sa vzájomne za kráľov a ponechali si územia, ktoré v čase rokovaní ovládali - Ferdinand Slovensko a Chorvátsko a Zápoľský Sedmoradsko a väčšiu časť Uhorska
1540
- Jánovi Zápoľskému sa narodil syn Ján Žigmund
- Ján Zápoľský zomiera
- Ján Žigmund je korunovaný za uhorského kráľa
- Ferdinand I. voľbu neuznáva a spor o trón sa rozhorel znova
1541
- v rokoch 1541 až 1543 pod zámienkou pomoci Jánovi Žigmundovi sa Sulejman I. zmocňuje hlavného sídelného mesta Uhorska Budína, zaberá územie medzi Dunajom a Tisou, ktoré sa stáva súčasťou osmanskej ríše - v rámci Slovenska sú to župy Hont, Tekov, Novohrad
- po ovládnutí Budína sa hlavným mestom a najdôležitejším mestom Uhorska stáva Bratislava na viac ako dve storočia
- Turci dobíjajú korunovačné mesto uhorských kráľov - stoličný Belehrad
1543
- Turci sa zmocňujú cirkevnej bašty Uhorska Ostrihomu a v Párkani / dnešné Štúrovo / budujú pevnosť, ktorá je prvou tureckou pevnosťou na území Slovenska
- sídlo ostrihomskej kapituly sa presúva do Trnavy, ktorá sa stáva sídlom a centrom slovenského katolicizmu
1551 - v rokoch 1551 až 1555 sa Turci zmocňujú pevností Šahy, Ďarmoty, Sečany, Fiľakovo
1558 - Ferdinand I. sa stáva rímsko - nemeckým cisárom
1564 - zomiera Ferdinand I. Habsburský na trón nastupuje jeho najstarší syn a stáva sa uhorským kráľom Maximiliánom I.
1566 - zomiera turecký sultán Sulejman I. a na jeho miesto nastupuje Selim II
1568
- Maximilián I. a Selim II. uzatvárajú mier v Drinopoli
- Turci si ponechávajú dobyté územia
1570 - Maximilián I a Ján Žigmund uzatvárajú zmluvu v nemeckom meste Spejer podľa ktorej sa Ján Žigmund zrieka titulu uhorského kráľa ale ostáva vládcom Sedmohradska
1576
- v tomto roku tvorilo proti-osmanskú obrannú líniu v rámci Uhorska budovanú za pomoci krajín pod vládou Habsburgovcov ale i rímsko-nemeckej ríše, Španielska a pápeža 48 pevností a hradov s kľúčovou modernou pevnosťou Nové Zámky, ktorá bránila vpádu do údolia Váhu a oblasti Nitry
- udržiavanie pevností a vydržiavanie vojska v nich vyžadovalo od Uhorska veľké výdavky, ktoré sa prenášali na obyvateľstvo
1576
- na uhorský trón nastupuje syn Maximiliána I. Rudolf II. / 1576 - 1608 /
- je zástancom rekatolizácie a povoláva jezuitov aby rekatolizáciu realizovali i za cenu represálií a za pomoci vojska
1588 - v bitke na rieke Hornád pri Košiciach porážajú cisárske vojská vojská osmanskej ríše v dôsledku čoho sa začala turecká nadvláda nad územím Slovenska zoslabovať
1693 - 1606 - cisárské vojská získavajú postupne Divín , Fiľakovo, Modrý Kameň, Sečany a Hajnačku a následne boli turecké vojská vytlačené za Ostrihom
1604
- prepuká proti-habsburské povstanie sedmohradského kniežaťa Štefana Bočkaja / 1557 - 1606 /, ktorého zámienkou bolo rozhodnutie Rudolfa II. o rekatolozácii a zákaze protestantizmu
- jadrom Bočkajovej armády boli v začiatkoch hajdúsi / ozbrojení pastieri dobytka, ktorí slúžili v armáde alebo lúpili /
- spojencami povstalcov boli turecké vojská
1606
- vo Viedni je podpísaný mier medzi Bočkajovými povstalcami a za uhorskú stranu arcivojvodom Matejom, bratom Rudolfa II. zaručujúci uhorskej šľachte a kráľovským mestám slobodu vyznania a potvrdzujúci uhorskú autonómiu a teda i voľbu palatína a zároveň zaručujúci Štefanovi Bočkajovi vládu v Sedmohradsku a niektorých stoliciach na východe Uhorska
- zomiera Štefan Bočkaj a sedmohradským kniežaťom sa stáva Gabriel Bethlen
- pri rieke Žitave je podpísaný mier s Osmanskou ríšou
1608 - Rudolf II. abdikuje - pod tlakom uhorských a rakúskych stavov sa vzdáva uhorskej koruny a vlády v Rakúsku a na Morave v prospech svojho brata Mateja, ostáva však nemeckým cisárom až do svojej smrti v roku 1612
1609 - palatínom Uhorska je zvolený Juraj Thurzo
1610 - Juraj Thurzo zorganizoval v Žiline cirkevný snem / synodu / na ktorom sa evanjelická cirkev oddelilaod katolíckej
1616
- ostrihomským arcibiskupom sa stáva jezuita Peter Pázmány, ktorý znova rozbieha proces rekatolizácie
- ku katolíckej cirkvi sa vrátili viaceré z významných šľachtických rodov za poskytnuté hlavne ekonomické výhody
1618 - v Českom kráľovstve vypukol pritihabsburský odboj, ktorý našiel priaznivú odozvu v protestantskej časti uhorskej šľachty / Imrich Thurzo, Juraj Rakoczi / , ktorá iniciovala vojenskú výpravu Sedmohradského kniežatstva vedenú jeho kniežaťom Gabrielom Bethlenom s osmanskou podporou na Slovensko s cieľom boja proti Habsburgovcom
1618 - 1648 - tridsaťročná vojna , ktorá negatívne ovplyvnila pomery a vývoj českých ale i slovenských zemí
1619 - zomiera uhorský kráľ Matej
1619 - Gabriel Bethlen bol v Košiciach zvolený za uhorského kráľa
1620 - v bitke pri Bielej hore bolo porazené povstanie českých stavov , čo uvoľnilo vojenské sily Ferdinanda II. / Štajerského / na potlačenie sedmohradsko - uhorského Bethlenovho protihabsburského povstania
1622 - v Mikulove podpísaná mierová zmluva medzi Ferdinandom II a Gabrielom Bethlenom ktorý sa vzdáva titulu uhorského kráľa a získava do doživotnej držby sedem stolíc vo východnom Uhorsku
1623 - 1924 - Gabriel Bethlen podniká druhú výpravu proti Uhorsku a obsadzuje Slovensko a s podporou tureckého vojska preniká až na Moravu avšak bez väčšieho vojenského úspechu
1624 - vo Viedni je uzavretý mier ktorý potvrdzuje závery mikulovského mieru
1626 - v Bratislave uzavretý mier medzi Ferdinandom II a Gabrielom Bethlenom
1626 - tretie povstanie Gabriela Bethlena keď s tureckým a dánskym vojskom chcel ohroziť Viedeň, nakoniec uzatvára v Bratislave separátny mier
1627 - v Banskej Štiavnici je uskutočnený prvý odstrel hornín v banskej chodbe pušným prachom
1629 - zomiera Gabriel Bethlen a na sedmohradský kniežací trón nastupuje Juraj I. Rákoczi
1629 - 1637 - v Trnave postavená prvá monumentálne stavba v barokovom štýle / jezuitský kostol /
1630 - v Uhorsku obnovený proces rekatolizácie
1631 - 1632 - roľnícke povstanie na východnom Slovensku, ktoré potlačil sedmohradský knieža Juraj Rákoczi
1635 - v Trnave zakladá arcibiskup Peter Pázmany ako nástroj rekatolizácie univerzitu s fakultami teologickou a filozofickou, ku ktorým sa neskôr pridali právnická a lekárska, univerzita slúžila hlavne slovenským poslucháčom
1637 - na čelo habsburskej ríše sa dostáva syn Ferdinanda II, Ferdinand III
1644 - Sedmohradsko pod vedením Juraja I.Rákocziho pod zámienkou obnovenia náboženskej a politickej slobody v Uhorsku vstupuje na Slovensko s cieľom obsadiť ho a prejsť na Moravu a spojiť sa so švédskymi vojskami, ktoré viedli vojenské ťaženie v Čechách
1645
- Juraj I. Rákoczi obsadzuje celé Slovensko preniká na Moravu a spolu so švédskymi vojskami oblieha neúspešne Brno
- koncom roku 1645 uzaviera Juraj I. Rákoczi s Ferdinandom III uhorským kráľom mierovú dohodu potvrdzujúcu náboženskú slobodu stavov a miest a slobodu vierovyznania aj pre poddaných
1648 - zomiera sedmohradské knieža Juraj I. Rákoczi
1650 - na Slovensko prichádza Ján Ámos Komenský kde vyučoval v Šarišských Michaľanoch na protestantskej škole a kde napísal niekoľko pedagogických prác
1655 - uhorským palatínom je zvolený František Veseléni
1657 - zomiera Ferdinand III
1659
- v Bratislave je za uhorského kráľa korunovaný Leopold I.
- potvrdzuje Františka Veseléniho vo funkcii uhorského palatína
1663
- Turci sa zmocňujú Nových Zámkov čo im otvára cestu na stredné Slovensko a Moravu
- Nové Zámky sa stávajú tureckou základňou na plienenie slovenského územia medzi Nitrou, Komárnom a Bratislavou
1664
- Leopold I. uzatvára vo Vasváre mier s Osmanskou ríšou, ktorý však po predchádzajúcich vojenských úspechoch v bojoch proti Turkom bol považovaný za nevýhodný, nájazdy Osmanov pokračovali, ale obyvateľsto bolo sužované i najazdami habsburských nemeckých žoldnierov
- tieto skutočnosti viedli k sformovaniu opozície snažiacej sa zvrhnúť Habsburgovcov práve v skupine šľachty, ktorá sa vrátila ku katolíckej viere a na čele ktorej stál uhorský palatín František Veseléni
1667
- zomiera uhorský palatín František Veseléni a sprisahanie prerastá do vojenskej fázy na čele ktorej stálo sedmohradské knieža František I. Rákoczi
- povstanie potlačené, iniciátori povstania popravení, ich majetky konfiškované, zrušený úrad palatína, zavedené nové dane ktoré musí platiť i šľachta
1670
- zvyšky povstalcov, utečenci, prepustení vojaci sa spájajú do oddielov a podnikajú nájazdy
- povstalci dostali názov kuruci a ich protivníci / cisárske vojsko / labanci
- povstanie kurucov bolo podporované Sedmohradskom a Osmanskou ríšou
1672 - kurucké oddiely prenikajú až na Oravu a zmocňujú sa oravského hradu, po ich porážke je popravených 25 richtárov z Oravy a Liptova , ktorí podporovali kurucké povstanie
1675 - na čelo povstania sa dostáva sedmohradský veľmož Michal Teleki
1677 - k podporovateľom povstania sa pripája i Francúzske kráľovstvo vojensky i finančne v rámci svojho európskeho proti-habsburského programu
1680
- do čela povstaleckých kuruckých vojsk sa dostáva uhorský magnát Imrich Tokoli z Mukačeva, ktoréhomanželkou bola vdova po sedmohradskom kniežati Františkovi I. Rákoczim Helena Zrínska
- kuruci pod vedením Tokoliho prenikajú na Považie, Moravu a do Sliezska
1682
- Tokoli dostáva vojenskú pomoc Osmanskej ríše, zmocňuje sa postupne Košíc, Fiľakova, banských miest, Kremnice, Trnavy, Bratislavy
- vojenská pomoc a spojenectvo Osmanskej ríše poškodila Tokolimu v očiach Európy politicky
1683
- osmanská armáda utrpela pri Viedni porážku a znamená to začiatok oslabovania tureckej nadvlády nad časťami Uhorska
- táto porážka znamená zároveň oslabovanie moci Tokoliho kurucov, pád povstania a podstatné oslabenie vplyvu protestantizmu na Slovensku
1684
- Leopold I. ponúkol uhorským stavom amnestiu všetkým povstalcom, ktorí sa k nemu pripoja
- veľká časť povstalcov ponuku využila a pre západné a stredné Slovensko to znamenalo rýchle oslobodenie spod kuruckého vplyvu
1685
- oslobodená novozámocká pevnosť spod nadvlády Turkov
- v bitke pri Prešove je Tokoly porazený a po páde Košíc a Prešova je Imrich Tokoli dočasne uväznený svojimi spojencami Turkami
- kuruci húfne prechádzajú do cisárskeho vojska
1686 - oslobodený Budín
1687
- v bitke pri Moháči utrpeli Turci ďalšiu porážku
- oslobodený Jáger a jeho pevnosť
- snem uhorskej šľachty, miest a cirkvi schvaľuje právo habsburgovcov dediť svätoštefanskú uhorskú korunu po meči čím sa zrušilo právo voľby uhorského kráľa
- za tento ústupok Leopold I. vyhlásil rozsiahlu amnestiu a vrátil veľkú časť skonfiškovaných majetkov
- Leopoldovi I. sa podarilo centralizovať moc a obmedziť politický vplyv uhorskej šľachty a cirkvi
1688 - oslobodený stoličný Belehrad - miesto korunovácie uhorských kráľov
1692 - v železiarňach v Ľubietovej postavená vysoká pec
1697 - v bitke pri Zente konečná porážka Turkov vojskami princa Eugena Savojského
1699 - habsburgovci uzavretím mieru v Karlovaci ukončili poldruhastoročnú válku s Turkami a získali nazad väčšinu území zabratých Osmanskou ríšou
16. storočie
- začiatok storočia sa nesie v oslabovaní Uhorska a expanzie Osmanskej ríše
- línia opevnených hradov majúca zadržať tlak Osmanskej ríše vybudovaná za kráľa Žigmunda chátra a stáva sa nefunkčnou
- turecké nájazdy sa množia, krajina je devastovaná, ľudia sú odvláčaní do otroctva
- Uhorsko sa zmieta vo vnútorných rozporoch a bojoch medzi šľachtickými skupinami presadzujúcimi svoje záujmy
- krajinu oslabujú i neustále spory o uhorský trón
- začiatkom storočia po potlačení sedliackych povstaní je zrušená akákoľvek sloboda sťahovania poddaných, zavedená povinná bezplatná práca poddaného, povinné peňažné dávky, dane, naturálne dávky
- poddaní boli zaťažení i finančnými príspevkami na vojnu proti Osmanskej ríši, vojenskými povinnosťami, církevnými poplatkami
- pre získanie a udržaniu prehľadu o povinnostiach a pozdĺžnostiach poddaných vzniká urbár - súpis pozdĺžnosti a povinnosti poddaného voči zemepánovi
- šľachta bola oslobodená od daní a tak celú ťarchu financovania štátu niesli poddaní
- bitka pri Moháči bola medzníkom medzi starovekom a novovekom
- voľba Ferdinanda Habsburského za uhorského kráľa položila základ mnohonárodnostnej habsburskej monarchii
- boje medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským o uhorský trón sa odohrávali z väčšej časti na území Slovenska
- koncom prvej polovice storočia sa pod tlakom Osmanskej ríše a vnútorných rozporov a uzavretí mieru medzi Osmanskou a ríšou a Uhorským kráľovstvom Uhorsko fakticky rozpadlo na tri časti - Sedmohradsko Jána Žigmunda, Tureckom ovládané uhorské územia a zvyšok predstavujúci Uhorské kráľovstvo
- jadrom okliešteného Uhorského kráľovstva bolo Slovensko a Bratislava sa stala na dve storočia hlavným mestom Uhorska
- v dôsledku oslabenia centrálnej moci dochádzalo k lúpežiam a násilnostiam ktoré páchali šľachtici ale i poddanské obyvateľstvo čo viedlo k vytváraniu skupín lúpežných šľacticov a zbojníckych poddanských družín
- ďalším zdrojom problémov a nepokojov bolo cirkevné reformačné hnutie odštartované Martinom Lutherom vo nemeckom Witenbergu - protestantizmus sa cez Čechy rýchlo dostáva do Uhorska kde tiež nachádza živnú pôdu na šírenie
- koncom storočia sa zintenzívňujú boje s Turkami
- toto storočie je storočím nástupu humanizmu a renesancie
- rozvíja sa školstvo a vzdelanosť - v dôsledku reformačného hnutia sa rozvíja evanjelické školstvo a v dôsledku rekatolizácie dochádza k rozvoju katolíckeho školstva / jezuiti /
- školstvo bolo dostupné hlavne pre šľachtu a meštianstvo a vo veľmi obmedzenej miere pre poddanstvo / hlavne výchova kňazov /
- s rozvojom školstva súvisel i rozvoj kníhtlače / tlačiareň v Žiline /
16. - 17. stor.
- osídľovanie Slovenska na valašskom práve, rumunskí valasi migrovali z horských oblastí východných Karpát a pri ich migrácii sa k nim pridávalo rusínske obyvateľstvo
- osídľovali hlavne Oravu, časti Liptova a Gemera
- Valasi postupne splynuli s pôvodným obyvateľstvom
- koncom 16. a v 17. storočí uskutočnilo veľké dosídľovanie tzv. kopaničiarske osídľovanie ,
- Viď články : OSÍDĽOVACIE PRÁVA, OSÍDĽOVANIE KYSÚC, SPORY O KYSUCE, VALASI, VALAŠSKÝ VOJVODA, DEDIČNÝ RICHTÁR / Lokátor, Šoltýs /, PODDANSTVO, ZÍSKAVANIE A PRÍPRAVA PODY, HOSPODÁRENIE NA KOLIBÁCH, KYSUCKÉ KOPANICE, OBŽIVA A STRAVOVANIE NA KYSUCIACH
- v rámci mnohonárodnostného Uhorska sa začína formovať slovenské etnikum
- Slováci už v 16. storočí sú uznávaní ako osobitná skupina spomínaná v zákonných predpisoch
- začína sa bližšie špecifikovať a vytvárať geografický pojem územia obývaného slovenským etnikom pod názvom Slovensko
- v slobodných kráľovských mestách začínajú vznikať etnické konflikty slovenského obyvateľstva hlavne s nemeckým, prípadne s maďarským etnikom s prevažne sociálnym podtextom
- problémy vznikali hlavne pri obsadzovaní dôležitých miest v mestskej správe kde primárnu úlohu hralo nemecké obyvateľstvo
- národnostná rovnoprávnosť bola uzákonená v 17 storočí
- jazykom ľudí s vyšším vzdelaním bola latinčina
- vplyvom reformácie sa na Slovensku používala i čeština, ktorá bola zrozumiteľná hlavne pre ľudí s nízkou znalosťou latinčiny a preto sa čeština používala i v písomnej forme najmä v prostredí miest a drobného zemianstva
- do písomnej formy používanej češtiny sa postupne dostáva množstvo slovenských slov
- čeština sa používala ako liturgický jazyk evanjelikov hlavne po prisťahovaní silnej skupiny českej, hlave evanjelickej inteligencie, po porážke českej stavovskej revolúcie / bitka na Bielej hore 1620 /, avšak aj tu sa postupne dostávajú slovenské výrazy
- katolíci používali ako liturgický jazyk slovenčinu , čo malo napomáhať rekatolizačným snahám
- hovorová slovenčina bola používaná pospolitým ľudom ale používala sa aj v radoch meštianstva a zemianstva a v menšej miere aj u šľachty 17. storočie
- nesie sa v znamení rekatolizácie vedenej jezuitmi
- rekatolizácia nesie so sebou náboženské a sociálne nepokoje
- Uhorsko je sužované vojenskými ťaženiami s tým spojeným rabovaním, problémami s ubytovaním vojska a nákladmi na jeho vyživovanie, mimoriadnymi daňami a platbami niektorej z bojujúcich strán
- vznikajú národnostné nepokoje
- krajinu zasahuje epidémia moru a iných chorôb
- vojnové akcie sedmohradských kniežat Bethlena a Juraja I. Rákocziho, končiaca tridsaťročná vojna, vojny s Osmanskou ríšou ktoré sa viedli prevážne na území Uhorska alebo v jeho tesnej blízkosti, snahy ústrednej vlády o rekatolizáciu , to všetko vytváralo živnú pôdu pre vznik protihabsburskej opozície na území Uhorska a povstania uhorských šľachticov ale i vznik silnej protihabsburskej koalície i v rámci Európy
- uhorská šľachta bola vo svojich protihabsburských snahách podporovaná Sedmohradskom a Osmanskou ríšou
- séria kuruckých povstaní postupne pod postupným vedením veľmožov Michala Telekiho a Františka Tokoliho
- Tokoli s pomocou Turkov a Sedmohradska opanoval väčšiu časť Slovenska, ktoré sa tým dostáva na krátku dobu pod zvrchovanosť tureckého sultána a Turkov
- na stranu Tokolyho sa postavili i luteráni a tým sa celé povstane viedlo nielen proti cisárovi ale i proti katolíkom.
- vďaka celkovej situácii v Európe keď habsburská centrálna moc mala viazané vojenské sily inými konfliktami a udalostiam v Uhorsku sa nemohla venovať v plnej intenzite, boli povstania uhorskej šľachty úspešné a dokázala si obhájiť a udržať v prvej polovici storočia stavovské a náboženské slobody a zachovať svoje dominantné postavenie
- v druhej polovici 17. storočia stúpa rekatolizačný tlak zo strany vládnucich Habsburgovcov a časť najvyššej šľachty sa vracia ku katolíckej viere
- na Slovensku sa objavujú prví židia, ktorí sa usídľujú hlavne v slobodných kráľovských mestách a na Slovensko sa dostávajú hlavne z Moravy, získavajú si rýchlo finančný vplyv a pomocou peňazí i politický vplyv - Viď článok Židia na Kysuciach
- v tomto storočí sa začína šíriť baroko a nahrádza renesančné umelecké formy
- 17. storočie - koncom tohto storočia má Slovensko cca 800 000 tisíc obyvateľov